Fándlyho fara

Fándlyho fara

Mestské múzeum sídli vo Fádlyho fare na ul M.R. Štefánika.

Juraj Fándly

Narodil sa v remeselnícko-roľníckej rodine. Jeho rodičia Ján a Marína Fandly (v rodnej matrike s priezviskom Fandl) žili v Častej len prechodne v rokoch 1748 – 1750. Otec mu čoskoro zomrel a matka sa presťahovala do susednej dediny Ompitál (dnešné Doľany). Tu navštevoval aj triviálnu školu. V školskom roku 1766/1767 bol žiakom piaristického gymnázia vo Svätom Jure. V školskom roku 1767 / 1768 študoval u františkánov v Márie Hátu, potom u kapucínov a u petrínov, ale nevedno kde. Pre slabšie zdravie ho neprijali ani do jednej rehole. V roku 1771 začal študovať teológiu v Budíne a od r. 1773 pokračoval v seminári v Trnave.
Vysvätený za kňaza bol 15. februára 1777 a prvým kaplánskym pôsobiskom mu bola Sereď. Potom krátko pôsobil v Lukáčovciach pri Nitre. Od jesene 1780 do januára 1807 bol farárom v Naháči (v Trnavskom okrese). Jeho fara bola najbiednejšia v celom trnavskom vikariáte. Naháčski farníci boli chudobní, preto aj ich farár bol ako „kostolná myš“. Farské role, ktoré mali byť hlavným prameňom obživy, boli „kamenisté pustáky“. Budova fary bola na spadnutie.
Fándly však v takýchto neuveriteľne ťažkých podmienkach vykonal veľa práce. Stal sa faktorom šaštínskej manufaktúry a naučil priasť bavlnu svojich chudobných farníkov, aby odohnal hroziaci hlad. Bol dedinským zelinkárom alekárom. Nemálo úsilia vynaložil, aby povzniesol primitívnu úroveň obrábania pôdy u naháčskych roľníkov. Táto jeho činnosť prerástla cez hranice jeho farnosti a odráža sa v jeho spisovateľskom ľudovovýchovnom diele.
Hmotné živorenie, nedôvera, odstrkovanie a prenasledovanie zo strany cirkevnej vrchnosti podryli jeho zdravie a tak chorý, unavený a znechutený odišiel k rodine do Ompitála, kde prežil štyri relatívne najpokojnejšie roky. Zomrel 7. marca 1811 v Ompitali, kde je aj pochovaný. Náhrobný pamätník Juraja Fándlyho na doľanskom cintoríne, postavený v r. 1950 pri 200. výročí jeho narodenia, je umiestnený len symbolicky v centrálnej časti, lebo jeho hrob, ktorý ešte v roku 1905 poznali, zostal neidentifikovateľný.

Fotogaléria